Veľký modlitebný deň
16. mája, piatok
Historické pozadie
Veľký modlitebný deň (dánsky Store Bededag) bol zavedený v roku 1686 biskupom Hansom Baggerom počas vlády kráľa Kristiána V. Cieľom bolo nahradiť množstvo menších cirkevných sviatkov jedným spoločným dňom modlitieb, pokánia a pôstu. Tento deň mal zjednotiť duchovný život obyvateľstva a zároveň zjednodušiť kalendár štátnych sviatkov.
Tradičné zvyky
Aj keď náboženský význam sviatku postupne ustúpil, niektoré tradície sa zachovali:
* Večer pred sviatkom sa pečú a konzumujú tzv. „varme hveder“ – teplé pšeničné žemle, ktoré sa tradične jedli, pretože v deň sviatku boli pekárne zatvorené.
* Mnoho Dánov si užíva voľný deň prechádzkami, návštevami kostolov alebo stretnutiami s rodinou.
* V niektorých oblastiach sa konajú bohoslužby a koncerty duchovnej hudby.
Moderný význam a zrušenie sviatku
V súčasnosti je Veľký modlitebný deň vnímaný skôr ako kultúrna než náboženská udalosť. V roku 2023 dánska vláda rozhodla o zrušení tohto sviatku ako dňa pracovného pokoja s cieľom zvýšiť produktivitu a financovať obranné výdavky. Toto rozhodnutie vyvolalo v krajine širokú verejnú diskusiu a protesty, pretože mnohí Dánovia považovali sviatok za dôležitú súčasť národnej identity a tradície.
Záver
Veľký modlitebný deň je príkladom toho, ako sa náboženské sviatky môžu transformovať na kultúrne tradície. Hoci jeho pôvod siaha do obdobia náboženských reforiem, dnes je vnímaný ako súčasť dánskeho dedičstva, ktoré si ľudia pripomínajú najmä prostredníctvom spoločenských a gastronomických zvykov.