Fašiangy
4. marca, utorok
Pôvod a význam
Fašiangy majú svoj pôvod v pohanských rituáloch, ktoré oslavovali koniec zimy a príchod jari. Ľudia verili, že hlučné oslavy, masky a spev odoháňajú zlé sily a zabezpečujú úrodný rok. S príchodom kresťanstva sa tento zvyk spojil s obdobím pred pôstom, kedy si ľudia mohli dopriať jedlo, pitie a zábavu pred štyridsaťdňovým obdobím odriekania.
Tradičné zvyky a jedlá
Počas fašiangov sa v mnohých regiónoch Slovenska konajú sprievody masiek, ktoré predstavujú rôzne postavy – medveďa, cigánku, smrtku, žobráka či nevestu a ženícha. Tieto masky často sprevádzajú hudobníci a tanečníci, ktorí navštevujú domy a prinášajú veselie. V niektorých oblastiach sa zachovali aj špecifické rituály, ako napríklad symbolické pochovávanie basy, ktoré označuje koniec zábavy a začiatok pôstu.
K fašiangom neodmysliteľne patria aj bohaté jedlá. Tradične sa pripravujú mastné a sýte pokrmy, ako sú klobásy, jaternice, pečené mäso, šišky, fánky či pampúchy. Tieto jedlá symbolizujú hojnosť a sú poslednou príležitosťou na pôžitok pred pôstom.
Regionálne rozdiely
Fašiangové zvyky sa líšia podľa regiónov. Napríklad na Orave a Liptove sú známe fašiangové sprievody s tradičnými maskami a hudbou, zatiaľ čo na Zemplíne sa organizujú tanečné zábavy a karnevaly. V niektorých dedinách sa zachovali aj špecifické piesne a tance, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Fašiangy dnes
Aj v súčasnosti sa fašiangy oslavujú v mnohých slovenských mestách a obciach. Hoci niektoré tradičné prvky ustupujú moderným formám zábavy, mnohé folklórne súbory a kultúrne spolky sa snažia o zachovanie a oživenie pôvodných zvykov. Fašiangy tak zostávajú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a príležitosťou na spoločenské stretnutia a oslavy.
Fašiangy v iných rokoch
- 2022 1. marca, utorok
- 2023 21. februára, utorok
- 2024 13. februára, utorok
- 2026 17. februára, utorok