Deň štátnosti
30. mája, piatok
Historický kontext
Po rozdelení Československa na dve samostatné republiky – Českú a Slovenskú – bolo nevyhnutné vytvoriť vlastný ústavný rámec pre fungovanie nového štátu. Prijatie ústavy predstavovalo kľúčový krok k zabezpečeniu suverenity, právneho poriadku a demokratických princípov Slovenskej republiky.
Priebeh osláv
Deň štátnosti sa zvyčajne spája s oficiálnymi štátnymi ceremóniami, ktoré sa konajú v Bratislave a iných mestách po celom Slovensku. Súčasťou osláv bývajú:
* kladenie vencov k pamätníkom štátnosti a významným osobnostiam slovenských dejín
* slávnostné príhovory najvyšších ústavných činiteľov
* kultúrne podujatia, koncerty a výstavy
* programy pre verejnosť zamerané na pripomenutie si významu ústavy a demokratických hodnôt
Význam pre spoločnosť
Deň štátnosti nie je len pripomienkou historickej udalosti, ale aj príležitosťou na zamyslenie sa nad hodnotami, na ktorých je postavený moderný slovenský štát – sloboda, demokracia, právny štát a úcta k ľudským právam. Tento sviatok posilňuje národné povedomie a pripomína občanom dôležitosť ústavného poriadku pre fungovanie spoločnosti.
Zaujímavosti
* Ústava Slovenskej republiky bola prijatá v historickej budove Bratislavského hradu.
* Jej prijatie predchádzalo búrlivým politickým diskusiám v období rozdelenia federácie.
* Deň štátnosti je jedným z dvoch štátnych sviatkov, ktoré sa viažu na vznik samostatnej Slovenskej republiky – tým druhým je 1. január, Deň vzniku Slovenskej republiky.