Deň národnej jednoty
4. júna, streda
Historické pozadie
Trianonská zmluva bola podpísaná 4. júna 1920 vo Veľkom Trianone, paláci vo Versailles vo Francúzsku. V dôsledku tejto zmluvy Maďarsko stratilo približne dve tretiny svojho predvojnového územia a viac ako polovicu svojho obyvateľstva. Novovzniknuté alebo rozšírené štáty ako Československo, Rumunsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia) získali rozsiahle oblasti, ktoré predtým patrili Uhorsku. Tieto zmeny mali hlboký dopad na maďarskú spoločnosť, kultúru a národnú identitu.
Vyhlásenie sviatku
Maďarský parlament v roku 2010 prijal zákon, ktorým sa 4. jún vyhlásil za Deň národnej jednoty (Nemzeti Összetartozás Napja). Cieľom tohto sviatku je nielen pripomenúť historickú udalosť, ale aj vyjadriť solidaritu s Maďarmi žijúcimi mimo hraníc súčasného Maďarska. Tento deň má symbolizovať jednotu maďarského národa bez ohľadu na štátne hranice.
Spôsoby pripomínania
Deň národnej jednoty sa v Maďarsku i v maďarských komunitách v zahraničí pripomína rôznymi spôsobmi:
- Organizujú sa spomienkové podujatia, koncerty, výstavy a prednášky.
- V školách sa konajú tematické vyučovania o histórii Trianonu a jeho dôsledkoch.
- Vlajky sú často spustené na pol žrde ako znak smútku.
- V mnohých mestách sa konajú pietne akty pri pamätníkoch Trianonu.
Význam pre súčasnosť
Deň národnej jednoty je vnímaný ako príležitosť na posilnenie národnej identity a spolupatričnosti medzi Maďarmi žijúcimi v rôznych krajinách. Zároveň však vyvoláva aj kontroverzie, najmä v susedných štátoch, kde žijú početné maďarské menšiny. Niektorí kritici považujú tento sviatok za nacionalistický, zatiaľ čo iní ho vnímajú ako legitímny prejav historickej pamäte a kultúrnej identity.
Deň národnej jednoty tak zostáva významným symbolom historickej skúsenosti a národného vedomia Maďarov, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a vyzýva k zachovaniu kultúrnej a jazykovej identity maďarských komunít po celom svete.