Zelený štvrtok
17. apríla, štvrtok
Liturgické slávenie
V rímskokatolíckej cirkvi sa na Zelený štvrtok slávi svätá omša na pamiatku Pánovej večere. Táto omša sa koná večer a je výnimočná tým, že sa počas nej koná obrad umývania nôh, ktorý symbolizuje Ježišovu službu a pokoru. Počas omše sa tiež konsekrujú hostie, ktoré budú použité na Veľký piatok, keď sa neslávi omša. Na konci omše sa oltár zbaví všetkej výzdoby a Eucharistia sa prenesie do bočnej kaplnky, kde veriaci zotrvávajú v tichej adorácii.
Symbolika a tradície
Zelený štvrtok je bohatý na symboliku a tradície, ktoré sa líšia podľa regiónov:
- Farba liturgického rúcha je biela, čo symbolizuje radosť z ustanovenia Eucharistie.
- V niektorých krajinách sa v tento deň koná tzv. "chrámová omša" (Miss chrismatis), počas ktorej biskup posväcuje oleje používané pri sviatostiach počas celého roka.
- V mnohých kultúrach sa zachovala tradícia jesť v tento deň zelené jedlá, ako napríklad špenát, žihľavu alebo bylinkové polievky, čo súvisí s názvom sviatku a symbolikou jari a nového života.
Pôvod názvu
Názov „Zelený štvrtok“ má pravdepodobne pôvod v nemeckom výraze „Gründonnerstag“, ktorý môže pochádzať z výrazu „greinen“ (plakať), čo by odkazovalo na pokánie kajúcnikov, ktorí boli v tento deň znovu prijatí do cirkvi. Ďalšia teória hovorí, že názov súvisí s jarnou zeleňou a očistou tela i duše pred Veľkou nocou.
Zelený štvrtok tak predstavuje začiatok najdôležitejšieho obdobia kresťanského liturgického roka – Veľkonočného trojdnia, ktoré pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vyvrcholí slávením Kristovho zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu.
Zelený štvrtok v iných rokoch
Zelený štvrtok v iných krajinách
Zobraziť viac