Deň pamiatky revolúcie roku 1848
15. marca, sobota
Historické pozadie
V prvej polovici 19. storočia bolo Uhorsko súčasťou Rakúskeho cisárstva, ktoré bolo centralizované a ovládané Habsburgovcami. Maďarská šľachta a buržoázia začali požadovať väčšiu autonómiu, hospodárske reformy a modernizáciu spoločnosti. Inšpirovaní revolučnými udalosťami vo Francúzsku a iných častiach Európy, Maďari sa rozhodli konať.
Priebeh revolúcie
Revolučné udalosti sa rýchlo rozšírili po celom Uhorsku. Vláda bola nútená prijať niektoré požiadavky, čo viedlo k vytvoreniu prvej uhorskej nezávislej vlády pod vedením Lajosa Batthyányho. Medzi najvýznamnejšie reformy patrilo:
- Zrušenie poddanstva
- Zavedenie slobody tlače
- Zriadenie národnej gardy
- Zavedenie rovnosti pred zákonom
- Založenie nezávislého uhorského parlamentu
Avšak, čoskoro došlo ku konfliktu medzi uhorskou vládou a cisárskym dvorom, ktorý sa snažil obnoviť svoju moc. Vojenský konflikt vyvrcholil v roku 1849, keď cisár František Jozef I. požiadal o pomoc ruského cára. Spoločnými silami potlačili revolúciu a obnovili cisársku kontrolu nad Uhorskom.
Význam a odkaz
Aj keď bola revolúcia potlačená, jej ideály pretrvali. Stala sa symbolom boja za slobodu, národnú identitu a demokratické hodnoty. Mnohí jej vodcovia, ako Lajos Kossuth, Sándor Petőfi či István Széchenyi, sa stali národnými hrdinami.
Deň pamiatky revolúcie
15. marec je v Maďarsku štátnym sviatkom známy ako Deň pamiatky revolúcie roku 1848. V tento deň si Maďari pripomínajú odvahu a obetu tých, ktorí bojovali za slobodu a nezávislosť. Oslavy zahŕňajú kladenie vencov, recitovanie básní, historické rekonštrukcie a rôzne kultúrne podujatia po celej krajine. Národné farby – červená, biela a zelená – sú viditeľné na odznakoch, vlajkách a výzdobe miest.
Tento sviatok má hlboký význam nielen pre Maďarov, ale aj pre iné národy bývalého Uhorska, ktoré sa tiež usilovali o svoje práva a slobodu počas revolučného obdobia.