Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
19. júna, štvrtok
Pôvod a história
Sviatok vznikol v 13. storočí vďaka víziám svätej Juliány z Cornillon, ktorá mala túžbu po osobitnom sviatku na oslavu Eucharistie. V roku 1264 pápež Urban IV. ustanovil slávnosť pre celú Cirkev bulou „Transiturus de hoc mundo“. Impulzom pre zavedenie sviatku bola aj eucharistická zázračná udalosť v talianskom meste Bolsena, kde sa počas svätej omše z hostie začala uvoľňovať krv.
Liturgické slávenie
Slávnosť sa slávi vo štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice, teda 60 dní po Veľkej noci. V niektorých krajinách, vrátane Slovenska, sa slávenie presúva na nasledujúcu nedeľu, aby sa ho mohlo zúčastniť viac veriacich. Súčasťou liturgie je slávnostná svätá omša, po ktorej nasleduje eucharistická procesia. Veriaci nesú monštranciu s premenenou hostiou ulicami miest a obcí, pričom sa zastavujú pri štyroch oltároch, kde sa čítajú úryvky z evanjelia a prednášajú modlitby.
Symbolika a význam
Sviatok zdôrazňuje ústredné tajomstvo katolíckej viery – že Ježiš Kristus je skutočne prítomný v Eucharistii telom, krvou, dušou a božstvom. Procesia je verejným vyznaním viery a prejavom úcty k sviatosti oltárnej. Ozdobené ulice, kvetinové koberce, spevy a modlitby vytvárajú slávnostnú atmosféru a vyjadrujú radosť z Kristovej prítomnosti medzi ľuďmi.
Tradície a zvyky
Na Slovensku je sviatok Božieho Tela spojený s bohatými ľudovými tradíciami. Deti v bielom oblečení, často prvoprijímajúce, sypú kvety pred monštranciou. Oltáre bývajú bohato zdobené kvetmi a zelenými vetvami. V niektorých regiónoch sa zachovali aj špecifické piesne a modlitby, ktoré sa spievajú len pri tejto príležitosti.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je tak nielen liturgickým sviatkom, ale aj hlbokým duchovným zážitkom, ktorý spája komunitu veriacich v spoločnej viere a úcte k Eucharistii.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v iných rokoch
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v iných krajinách
Zobraziť viac