Deň pamiatky ústavy v Japonsku
3. mája, sobota
Historický kontext
Po kapitulácii Japonska v roku 1945 sa krajina nachádzala pod americkou okupáciou. V rámci povojnovej obnovy bolo potrebné vytvoriť nový právny rámec, ktorý by zabezpečil demokratické princípy, obmedzil moc cisára a zakotvil základné ľudské práva. Nová ústava bola schválená japonským parlamentom 3. novembra 1946 a nadobudla účinnosť 3. mája 1947. Tento dátum sa stal pamätným dňom a súčasťou tzv. Zlatého týždňa – série štátnych sviatkov, ktoré sa konajú na prelome apríla a mája.
Význam ústavy
Ústava z roku 1947 je známa najmä svojím článkom 9, v ktorom sa Japonsko vzdáva práva viesť vojnu a udržiavať ozbrojené sily na útočné účely. Tento článok je dodnes predmetom diskusií v japonskej spoločnosti. Okrem toho ústava zaviedla parlamentnú demokraciu, garantovala rovnosť pred zákonom, slobodu prejavu, náboženstva a ďalšie občianske práva.
Spôsob osláv
Deň pamiatky ústavy je príležitosťou na reflexiu o demokracii, právnom štáte a mieri. V tento deň sú zverejňované články a komentáre v médiách, ktoré sa venujú významu ústavy a jej vplyvu na súčasnú spoločnosť. Niektoré vládne inštitúcie, ako napríklad parlament (Kokkai), bývajú výnimočne otvorené pre verejnosť, čo umožňuje občanom nahliadnuť do fungovania štátu.
Význam v súčasnosti
Aj keď je Deň pamiatky ústavy oficiálnym sviatkom, mnohí Japonci ho vnímajú ako súčasť predĺženého voľna počas Zlatého týždňa. Napriek tomu zostáva dôležitým symbolom demokratických hodnôt a mierového vývoja Japonska po druhej svetovej vojne. Diskusie o prípadnej revízii ústavy, najmä článku 9, udržiavajú tento sviatok aktuálnym aj v súčasnej politickej debate.