Deň zjednotenia rumunských kniežatstiev
24. januára, piatok
Historický kontext
V polovici 19. storočia sa v Európe šírili myšlienky národného obrodenia a zjednotenia. Rumunské kniežatstvá Moldavsko a Valašsko, hoci formálne podriadené Osmanskej ríši, mali silné kultúrne a jazykové väzby. Po krymskej vojne a pod tlakom veľmocí sa otvorila možnosť pre ich zjednotenie. V roku 1859 bol Alexandru Ioan Cuza zvolený najprv za knieža Moldavska (17. januára) a následne aj za knieža Valašska (24. januára), čím sa de facto vytvoril základ jednotného štátu.
Význam zjednotenia
Zjednotenie Moldavska a Valašska znamenalo začiatok procesu formovania moderného Rumunska. Hoci formálne zjednotenie bolo uznané až neskôr, už v roku 1862 sa vytvorila spoločná vláda a hlavné mesto bolo presunuté do Bukurešti. Alexandru Ioan Cuza zaviedol sériu reforiem, ktoré posilnili štát a pripravili pôdu pre úplnú nezávislosť, ktorú Rumunsko získalo v roku 1877.
Oslavy a význam v súčasnosti
Deň zjednotenia rumunských kniežatstiev sa v Rumunsku každoročne oslavuje 24. januára ako štátny sviatok. Je to deň, ktorý pripomína dôležitosť národnej jednoty a historického dedičstva. Oslavy zahŕňajú oficiálne ceremónie, kladenie vencov, kultúrne podujatia a verejné zhromaždenia v mestách ako Iași a Bukurešť, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v procese zjednotenia.
Symbolika a kultúrny odkaz
Tento sviatok má silný symbolický význam pre rumunskú identitu. Pripomína nielen historický čin zjednotenia, ale aj hodnoty solidarity, národného povedomia a túžby po nezávislosti. V školách, médiách a verejnom diskurze sa Deň zjednotenia využíva ako príležitosť na posilnenie národného povedomia a úcty k dejinám.
Deň zjednotenia rumunských kniežatstiev v iných rokoch
- 2021 24. januára, nedeľa
- 2022 24. januára, pondelok
- 2023 24. januára, utorok
- 2024 24. januára, streda
- 2026 24. januára, sobota