Deň vzniku Slovenskej republiky
1. januára, streda
Historické pozadie
Rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov bol výsledkom dlhodobých politických a národnostných rozdielov, ktoré sa prehĺbili po páde komunistického režimu v roku 1989. Po Nežnej revolúcii sa začali rokovania medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou o budúcnosti federácie. Napriek snahám o zachovanie spoločného štátu sa politickí lídri – Václav Klaus za Českú republiku a Vladimír Mečiar za Slovensko – dohodli na pokojnom rozdelení. Tento proces sa uskutočnil bez násilia, čo je v dejinách rozpadov štátov výnimočné.
Význam sviatku
Deň vzniku Slovenskej republiky má pre občanov Slovenska veľký symbolický význam. Predstavuje začiatok novej etapy v dejinách národa, kedy Slovensko získalo plnú zvrchovanosť, možnosť samostatne rozhodovať o svojej vnútroštátnej i zahraničnej politike a budovať vlastné inštitúcie. Tento deň je zároveň príležitosťou na zamyslenie sa nad hodnotami demokracie, slobody a národnej identity.
Spôsob osláv
Sviatok sa na Slovensku oslavuje ako deň pracovného pokoja. V rôznych mestách sa konajú oficiálne podujatia, kladenie vencov k pamätníkom, príhovory politických predstaviteľov a kultúrne programy. V Bratislave sa často konajú slávnostné ceremónie za účasti najvyšších ústavných činiteľov. Médiá venujú tomuto dňu zvýšenú pozornosť, vysielajú dokumenty a relácie venované histórii Slovenskej republiky.
Medzinárodný kontext
Vznik Slovenskej republiky bol medzinárodne uznaný a Slovensko sa postupne stalo členom významných medzinárodných organizácií, ako sú OSN, NATO a Európska únia. Tento vývoj potvrdil stabilitu a životaschopnosť nového štátu na medzinárodnej scéne.
Deň vzniku Slovenskej republiky tak nie je len pripomienkou politickej udalosti, ale aj oslavou národnej identity a štátnej suverenity.
Deň vzniku Slovenskej republiky v iných rokoch
- 2021 1. januára, piatok
- 2022 1. januára, sobota
- 2023 1. januára, nedeľa
- 2024 1. januára, pondelok
- 2026 1. januára, štvrtok