Deň vďaky za prácu
23. novembra, nedeľa
Historické pozadie
Korene tohto sviatku siahajú do obdobia cisárskeho Japonska, kde sa v tento deň konal rituál Niiname-sai – ceremónia, počas ktorej cisár obetoval prvé plody úrody bohom a ďakoval za ich priazeň. Po druhej svetovej vojne, v roku 1948, bol tento rituál pretransformovaný na sekulárny sviatok v rámci demokratizácie Japonska pod dohľadom okupačných síl. Namiesto náboženského významu sa dôraz presunul na uznanie práce a ľudských práv.
Moderné oslavy
V súčasnosti sa Deň vďaky za prácu oslavuje pokojne a bez veľkých verejných slávností. Školy, úrady a väčšina firiem sú zatvorené, čo umožňuje rodinám tráviť čas spolu. Deti často pripravujú poďakovania pre svojich rodičov alebo miestnych pracovníkov, ako sú poštári, zdravotníci či hasiči. V niektorých mestách sa konajú malé komunitné podujatia, výstavy alebo prednášky zamerané na význam práce a spolupráce v spoločnosti.
Význam pre spoločnosť
Tento sviatok slúži ako pripomienka dôležitosti práce a úcty k tým, ktorí prispievajú k fungovaniu spoločnosti. V japonskej kultúre, kde je pracovná etika vysoko cenená, má Deň vďaky za prácu osobitný význam. Je to tiež príležitosť na zamyslenie sa nad pracovnými podmienkami, rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a právami zamestnancov.
Zaujímavosti
- Deň vďaky za prácu je jedným z mála japonských sviatkov, ktoré majú pôvod v predvojnových náboženských praktikách, ale boli premenené na sekulárne sviatky.
- V niektorých školách deti navštevujú miestne úrady alebo podniky, aby osobne poďakovali zamestnancom za ich prácu.
- Hoci je sviatok sekulárny, cisárska rodina stále v súkromí vykonáva tradičný rituál <i>Niiname-sai</i> v rámci cisárskeho dvora.
Deň vďaky za prácu tak predstavuje spojenie tradície a moderných hodnôt, pričom zdôrazňuje úctu k práci ako základnému pilieru spoločnosti.
Deň vďaky za prácu v iných rokoch
- 2021 23. novembra, utorok
- 2022 23. novembra, streda
- 2023 23. novembra, štvrtok
- 2024 23. novembra, sobota
- 2026 23. novembra, pondelok