Marcová rovnodennosť
20. marca, štvrtok
Astronomický význam
Marcová rovnodennosť je jedným z dvoch bodov v roku, keď je zemská os naklonená tak, že Slnko svieti kolmo na rovník. Tento jav je výsledkom obehu Zeme okolo Slnka a jej naklonenej osi. Počas rovnodennosti sa Slnko nachádza v tzv. jarnom bode, čo je jeden z dôležitých referenčných bodov v astronómii.
Kultúrny a duchovný význam
Marcová rovnodennosť bola a stále je významným dňom v mnohých kultúrach a náboženstvách po celom svete. Symbolizuje znovuzrodenie, obnovu a rovnováhu medzi svetlom a tmou. Mnohé staroveké civilizácie, ako napríklad Egypťania, Mayovia či starí Slovania, pozorovali tento deň a spájali ho s rôznymi rituálmi a oslavami.
Tradičné oslavy
V rôznych kultúrach sa marcová rovnodennosť oslavuje rôznymi spôsobmi:
* V Iráne a ďalších krajinách strednej Ázie sa oslavuje sviatok Nowruz – perzský Nový rok, ktorý symbolizuje nový začiatok a príchod jari.
* V Japonsku sa počas rovnodennosti koná sviatok Shunbun no Hi, deň, keď ľudia navštevujú hroby svojich predkov a venujú sa meditácii a rodinným stretnutiam.
* V pohanských a novopohanských tradíciách, ako je Wicca, sa rovnodennosť oslavuje ako Ostara – sviatok plodnosti, rastu a rovnováhy.
Vplyv na prírodu
Marcová rovnodennosť je tiež dôležitým bodom v prírodnom cykle. Mnohé rastliny začínajú klíčiť, zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku a dni sa postupne predlžujú. Tento čas je symbolom nového života a obnovy v prírode.
Marcová rovnodennosť tak predstavuje nielen astronomický jav, ale aj hlboký symbol rovnováhy, obnovy a prepojenia medzi človekom a prírodou.