Výročie Memoranda národa slovenského
7. júna, sobota
Obsah a význam Memoranda
Memorandum národa slovenského obsahovalo 14 hlavných bodov, v ktorých Slováci žiadali napríklad vytvorenie slovenského územnosprávneho celku v rámci Uhorska, používanie slovenského jazyka v školách, úradoch a súdoch, ako aj podporu slovenského kultúrneho a spoločenského života. Dokument bol adresovaný panovníkovi Františkovi Jozefovi I. a predstavoval mierovú snahu o dosiahnutie národnej rovnoprávnosti v mnohonárodnom štáte.
Historický kontext
Memorandum vzniklo v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď sa maďarská politická elita snažila o centralizáciu a maďarizáciu ostatných národností v Uhorsku. Slovenskí národovci, vedení osobnosťami ako Jozef Miloslav Hurban, Štefan Marko Daxner či Viliam Pauliny-Tóth, sa snažili brániť práva slovenského národa prostredníctvom legálnych a mierových prostriedkov. Hoci Memorandum nebolo oficiálne prijaté uhorskou vládou, stalo sa základom ďalšieho národného úsilia a symbolom slovenského politického sebauvedomenia.
Deň prijatia Memoranda ako pamätný deň
Slovenská republika si túto udalosť pripomína ako pamätný deň – Deň prijatia Memoranda národa slovenského – každoročne 7. júna. Tento deň bol oficiálne ustanovený zákonom v roku 1994 a má pripomínať význam boja Slovákov za národné a občianske práva. Je to deň, ktorý zdôrazňuje význam historického zápasu za identitu, jazyk a kultúru slovenského národa v rámci širších dejín strednej Európy.