Tanabata
7. júla, utorok
Pôvod a legenda
Legenda o Tanabate pochádza z čínskej mytológie a bola do Japonska prenesená v 8. storočí. Podľa príbehu bola Orihime, dcéra nebeského boha, výnimočnou tkáčkou, ktorá sa zamilovala do pastiera Hikoboshiho. Po svadbe však zanedbávali svoje povinnosti, čo rozhnevalo nebeského otca, a preto ich oddelil Mliečnou cestou. Dovolil im však stretávať sa raz ročne – 7. júla, ak bude obloha jasná.
Tradičné zvyky a oslavy
Tanabata sa oslavuje rôznymi spôsobmi v závislosti od regiónu, ale medzi najtypickejšie zvyky patria:
- Písanie prianí na farebné papieriky zvané tanzaku
- Zdobenie bambusových vetiev papierovými ozdobami
- Usporiadanie sprievodov, ohňostrojov a kultúrnych podujatí
- Nosenie tradičných odevov, ako sú yukaty (ľahké letné kimono)
Bambusové vetvy s prianiami sa často umiestňujú pred domy, školy alebo chrámy a po skončení sviatku sa zvyčajne spália alebo vhodia do rieky, aby sa priania dostali k nebesiam.
Regionálne varianty
Najznámejšie oslavy Tanabaty sa konajú v mestách ako Sendai a Hiratsuka. Festival v Sendai, ktorý sa koná v auguste podľa lunárneho kalendára, je jedným z najväčších a najfarebnejších v Japonsku. Ulice sú vyzdobené obrovskými papierovými dekoráciami a konajú sa rôzne kultúrne predstavenia.
Symbolika a význam
Tanabata je sviatkom nádeje, lásky a túžby. Pripomína dôležitosť rovnováhy medzi prácou a osobným životom a vyjadruje vieru v splnenie prianí. Je to tiež príležitosť na vyjadrenie osobných cieľov a snov, čo robí z Tanabaty nielen romantický, ale aj hlboko duchovný sviatok.